Podľa štúdie s názvom "Vek konfliktov" sa v minulom roku zvýšil
počet štátov, ktoré možno charakterizovať ako demokratické, o dva,
konkrétne o Paraguaj a Papuu Novú Guineu.
Celkové priemerné skóre indexu demokracie však zaznamenalo medziročný
pokles: z 5.29 v 2022 na 5.23 v roku 2023, čo predstavuje najnižšiu
úroveň od uverejnenia prvej takejto štúdie v roku 2006.
Z Grécka sa stala "plnohodnotná demokracia" a Pakistan bol naopak degradovaný na "autoritatívny režim". Spojené štáty naďalej podľa hodnotenia EIU zostávajú "nedokonalou demokraciou".
Na prvých troch priečkach indexu demokracie sa umiestnili Nórsko, Nový
Zéland a Island, zatiaľ čo na posledných troch Severná Kórea, Mjanmarsko
a Afganistan.
Slovensko v novom hodnotení skončilo na 44. mieste spomedzi 167
sledovaných štátov a medziročne pokleslo o jednu priečku. Jeho index
demokracie však zostal nezmenený na úrovni 7,07 bodu.
"Svet vstúpil do veku konfliktov a obrysy budúcej veľkej vojny sú už viditeľné," uviedli
autori štúdie a zdôraznili, že súčasné vojnové konflikty sa sústreďujú v
krajinách, v ktorých absentuje demokratické zriadenie alebo je nejakým
spôsobom "pokrivené".
Iba 7,8 percenta svetovej populácie žije v krajinách považovaných za
plnohodnotné demokracie, pričom viac ako tretina obyvateľov Zeme žije
pod autoritárskou vládou.
V indexe demokracie si ako jediný región sveta polepšila západná Európa a
dostala sa tak pred Severnú Ameriku. Analytici z EIU skonštatovali, že
je to prvýkrát, čo sa Severná Amerika neumiestnila na prvej priečke ako
región s najvyšším hodnotením demokracie.
Joan Hoeyová, editorka štúdie, povedala, že skóre sa prepadlo nielen v
krajinách, ktoré vojny vedú (Azerbajdžan a Rusko), ale aj v tých, ktoré
sú ich obeťami (Arménsko, Ukrajina).
V tejto súvislosti poznamenala, že upevňovanie demokracie vo viacerých
členských štátoch EÚ v strednej Európe, ako aj v krajinách Balkánskeho
polostrova a Pobaltia prispelo k tomu, že celkové regionálne skóre
výrazne nekleslo.
Štúdia EIU tiež poukázala na zvyšujúce sa protiimigračné nálady vo
viacerých krajinách sveta. Politické prostredie v Amerike a Európe sa
podľa analytikov zároveň čoraz viac polarizuje.
"Tri roky po pandémii COVID-19, ktorá viedla k obmedzeniu slobôd na
celom svete, výsledky za rok 2023 poukazujú na pretrvávajúce neduhy
demokracie a nedostatok dynamiky ďalšieho rozvoja," uviedli autori.
Podľa nich tiež vo viacerých krajinách klesá dôvera v politické strany a lídrov hlavného prúdu a dochádza ku "kultúrnym vojnám", aké sú už dlho charakteristické pre Spojené štáty. V západnej Európe je navyše možno evidovať nízku úroveň dôvery vo vládu.
V tomto roku sa konajú voľby na úrovni EÚ, respektíve do Európskeho
parlamentu. Prieskumy verejnej mienky podľa AFP naznačujú, že krajne
pravicové strany sa môžu stať treťou najväčšou frakciou v EP.
V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu analytici EIU tvrdia, že
takmer dva roky trvajúca vojna negatívne ovplyvňuje demokratické
inštitúcie a postupy na Ukrajine, zatiaľ čo Rusko sa naďalej posúva
smerom k "otvorenej diktatúre".